Obľubujete netradičné veci? A čo waldorfská škola?

Aby sme mohli pochopiť waldorfskú pedagogiku, je potrebné vysvetliť ako vznikla. Jej základy sú postavené na duchovnej vede antropozofii, ktorú sformuloval rakúsky generálny tajomník nemeckej vetvy teozofickej spoločnosti, Rudolf Steiner.
Antropozofia je novodobý prúd náboženstva, ktorý je postavený na osobných transcendentných poznatkoch jeho zakladateľa.
Waldorfská pedagogika však nie žiadnym náboženským hnutím.Dá sa povedať, že je skôr iba inšpirovaná niektorými bodmi vyššie spomenutej duchovnej vedy.

Koncepcia, akú poznáme dnes, vznikla v roku 1919. Po prvýkrát ju otestovali v škole pre deti robotníkov, ktorí pracovali v továrni na výrobu cigariet Waldorf v nemeckom Stuttgarte. V tom čase však nešlo až tak o rozvíjanie detskej duše. Cieľom bolo vytvoriť školu, v ktorej by mohli študovať deti bez ohľadu na to, z akých sociálnych pomerov pochádzajú. Zároveň malo ísť o výchovno-vzdelávací koncept oddelený od ideologických záujmov štátu.

Klasická verzus waldorfská škola

Na Slovensku ide o stále o málo rozvinutú sféru. Školy tohto typu nájdeme iba v Bratislave a Košiciach. V oboch mestách sa nachádza súkromná, základná aj materská škola.

Tak ako každá pedagogika, má aj táto svoje presné osnovy a pravidlá. V skratke by sme ju však mohli zhrnúť takto.
Hlavným cieľom, je celostná výchova detí.To v praxi znamená, že výučba musí byť čo najvyváženejšia a najmä tvorivá. Skladá sa z umeleckých, praktických a akademických predmetov. Výber konkrétnych aktivít závisí hlavne od veku detí a to viac ako v bežných školách.

Na rozdiel od klasického vzdelávaco- výchovného procesu sa kladie dôraz na zážitkové vyučovanie a tendenciu detí, napodobňovať autority. Jedná sa hlavne o to, že namiesto príkazov a priamych inštrukcií, učiteľ iba usmerňuje aktivity, ktoré deti vykonávajú dobrovoľne. Omnoho väčší dôraz je kladený na vnútorné prežívanie.

Vedomosti sú samozrejme taktiež dôležité, avšak deti ich nezískavajú bifľovaním, alebo klasickým učením ako ho poznáme, ale prostredníctvom zážitkov, praktických skúseností, alebo pozorovania konkrétnych situácii.
Ďalším výrazným rozdielom je absencia známkovania. Hodnotenie prebieha iba slovným hodnotením.